HISTÓRIA ZBORU HRANOVNICE DO ROKU 1989
Vznik prvého samostatného cirkevného zboru s vlastným chrámom, kňazom a učiteľom, nemožno presne určiť. V roku 1545 mal hranovnický plebán, povolaný na synodu, slúžiť svätú omšu. Keďže sa Hranovničania pokladali za Nemcov a „čo Nemec to luterán“, po smrti katolíckeho farára pod vplyvom šírenia reformácie z Nemecka, v obci začal pôsobiť mladý evanjelický kazateľ, obyčajne bývalý učiteľ.
Počas reformácie patril evanjelikom katolícky kostol, ktorý stál v prostriedku obce pri potoku ohradený múrom. Evanjelici ho zasvätili svätému Martinovi a tri bočné oltáre sv. Kríža, Panny Márie a sv. Mikuláša vyhodili. Prvými známymi evanjelickými kazateľmi boli: v roku 1642 Jakub Culius (Komárov) z Brezna, predtým učiteľ v Jelšave a Hrhove, v roku 1670 Valent Perák, predtým učiteľ v Spišskom Podhradí.
V roku 1674 bol kostol katolíkom opäť vrátený. Farármi v tomto období boli: v roku 1687 Pavol Kolbáni, v roku 1690 Mikuláš Baranyi, ktorý sem prišiel z Lučivnej, v roku 1693 dekan – farár Vavrinec Faykiss, ktorý býval v Štiavniku. Hranovnica bola fíliou Štiavnika.
V roku 1705 kostol opäť prevzali luteráni a katolíkom vyznačili miesto pre nový kostol, faru a školu. Evanjelickým farárom bol Esaias Varmosius, predtým učiteľ vo Švedlári, ktorý v roku 1713 odišiel do Sabinova. V roku 1710 bol opäť chrám vrátený katolíkom. 22. mája 1715 ho zasvätil biskup Lukáš Natalis svätému Jánovi Krstiteľovi.
V polovici 18. storočia bolo štiavnické opátstvo vo vlastníctve jágerských jezuitov, ktorí prenasledovali obyvateľov a žiadali od nich zrieknutie sa svojej viery. Pavel Sztankay vydal v roku 1747 nariadenie, že veriaci pod hrozbou väzenia a palicovania nesmú navštevovať artikulárny kostol v Batizovciach. Dohnal veci tak ďaleko, že keď sa dostali do rúk zvedov, odvliekli ich do kaštieľa v Štiavniku, kde ich mučili až dovtedy, kým neprestúpili na katolícku vieru. Pod vplyvom týchto udalostí sa v tomto roku obrátilo na katolícku vieru 120 obyvateľov spolu s richtárom. Zbor nemal ani chrám, ani školu, ani kňaza. Jezuiti násilným spôsobom vyhnali učiteľa i farára a majetky si privlastnili. V roku 1750 v Hranovnici misionár Jozef Drobný s miestnym farárom prijal späť na katolícku vieru 169 ľudí. Zásluhou jágerského kolégia bola v štiavnickom panstve uskutočnená protireformácia. Od tohto času prestala v Hranovnici existovať evanjelická cirkev.
Keď cisár Jozef II. 25. októbra 1781 vydal Tolerančný patent, dovolil konať evanjelikom služby Božie a na miestach, kde žije aspoň 100 rodín, postaviť modlitebňu alebo kostol bez veže. V Hranovnici niektoré rodiny, cítiac sa Nemcami, odpadli od katolíckej cirkvi. Navštevovali miestnu katolícku školu, na bohoslužby však chodievali do artikulárneho chrámu v Batizovciach. Keď bola v roku 1835 zriadená vo Švábovciach samostatná evanjelická cirkev, bola tam pridelená aj Hranovnica. S katolíkmi evanjelici nažívali v pokoji.
V dňoch 18. – 20. februára 1855 sa konala vo švábovskej evanjelickej cirkvi vizitácia, ktorú vykonali senior Adolf Witchen a seniorálny inšpektor Teodor Sponer za účasti farára Karola Hrenčíka. Pri tejto príležitosti hranovnická evanjelická cirkev vyhlásila prostredníctvom svojich vyslancov veľkú túžbu po Božom chráme a prosila o podporu svojej žiadosti. Táto žiadosť fílie, ktorá mala iba 110 duší, potešila členov komisie a Teodor Sponer hneď daroval na tento účel 20 zlatých.
V roku 1843 sa Hranovnica stala dcérocirkvou švábovskej matkocirkvi. Evanjelici do švábovskej školy posielali aj svoje deti. V roku 1855 požiadali o výstavbu kostola. S veľkorysou ponukou prišiel Ondrej Kukla, ktorý neskôr zanechal pre cirkev celý svoj majetok a spolu s manželkou Máriou, rodenou Slavkovskou, darovali pre stavbu kostola vlastný pozemok. Cirkev vyhlásila verejnú zbierku v širokom okolí. Základný kameň bol položený v roku 1856. Kostol začal stavať kamenársky majster Martin Brósz.
Kostol bol slávnostne posvätený 27. novembra 1857 seniorom Gustávom Wittchenom spolu s Ľudovítom Topperzerom, farárom z Levoče a Karolom Hrenčíkom, domácim farárom. Slávnostnú kázeň na základe žalmu 122 mal niekdajší švábovský kňaz Karol Kellner.
Bol postavený z milodarov, v rámci ktorých bola vyzbieraná suma 1818 zlatých 36 grajciarov. Kostol je 16 m dlhý, 9 m široký a 3 m vysoký. Na priečelí kostola je nápis „DEO“ (z lat. „BOHU“). Drevený oltár darovala cirkev z Dobšinej. Nad ním je obraz znázorňujúci Večeru Pánovu. Po obidvoch stranách obrazu sú po dvaja kľačiaci anjeli, pod nimi spomienka na ukrižovanie Pána. Vľavo od oltára je na čiernej tabuli nápis: „Tu odpočíva Andreas Kukla Narozeni roku 1779 4. Junia, zemrel Roku 1862 dne 4. novembra. On byl ten dobrodinec, kteri svuj majetek na chrám boží poručil.“ Po ľavej strane je krstiteľnica a nad ňou obraz Martina Luthera v čiernom ráme. V roku 1875 počas pôsobenia farára Ondreja Melekyho, bol zakúpený organ.
V marci 1882 zhorel kostol a škola so všetkými hospodárskymi budovami.
Kantor – levíta Michal Pakši, ktorý prišiel z Čeľadiníc pri Nitrianskej Strede, na požiadanie cirkevníkov urobil rozpočet na renováciu chrámu v roku 1937. Podľa rozpočtu bolo nutné na súrnu opravu zabezpečiť 86 000 korún.
Dňa 26. mája 1940 sa v Hranovnici uskutočnil prvý zborový zjazd evanjelickej mládeže švábovsko-hozeleckého zboru za účasti Šváboviec, Hozelca, Gánoviec, Filíc a Hranovnice, aj za účasti katolíkov. V preplnenom chráme Božom sa k účastníkom prihovoril farár Ondrej Spišiak z Kežmarku.
Smutným dňom zboru bol 31. máj 1941. V noci bola neobyčajná búrka, počas ktorej udrel blesk do kostola. Poškodil strechu, okná, dvere, chór a úplne zničil organ. Kostol bol znovu opravený v roku 1942.
Po skončení druhej svetovej vojny sa evanjelici organizovali v dvoch jednotách. V roku 1945 vznikol 263. odbor Jednoty evanjelických žien na Slovensku v Hranovnici. Na základe výmeru ONV v Poprade bol zrušený 12. marca 1951. V roku 1946 bol založený 356. odbor Evanjelickej jednoty v Hranovnici.
Na rok 1957 pripadlo sté výročie posvätenia chrámu v Hranovnici. Konvent sa rozhodol pri tejto príležitosti osadiť novú pamätnú tabuľu svojmu dobrodincovi Ondrejovi Kuklovi miesto dovtedajšej, urobiť pred chrámom nový plot, položiť dlažbu pod lavice, jubilejnú slávnosť urobiť v širšom rámci ako misijnú slávnosť.
Hranovnickí evanjelici poslali 22. novembra 1956 na Seniorálny úrad v Poprade žiadosť podpísanú presbytermi o pripojenie fílie Hranovnica k Popradskému zboru. Žiadosť nebola náležite napísaná, preto bola vrátená späť. Predsedníctvo zboru žiadosť opäť predostrelo výročnému konventu, ktorú záležitosť prerokoval a opravenú žiadosť zaslal na Seniorálny úrad v Poprade.
V roku 1969 sa po prvý krát v Hranovnici konala konfirmačná slávnosť.
V roku 1977 mal cirkevný zbor 135 členov. V roku 1989 bolo v Hranovnici 120 evanjelikov. Stav cirkevného zboru bol ustálený.
Zdroj: knižná publikácia Láskou zjednotení