V nedeľu 26.11.2023 sa uskutočnili v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Hranovnici služby Božie, na ktorých sme si pripomenuli posvätenie kostola.
Zvesťou slova Božieho poslúžil domáci zborový farár Zaťko Martin.
Slávnosť obohatili 2 piesne celozborového spevokolu: „Svätým dňom je Pánov deň“ a „To Tvoja vec je, Pane náš “.
Príhovor zborového dozorcu Mlynára Jána:
„Vznik nášho prvého samostatného cirkevného zboru s vlastným chrámom, kňazmi a učiteľmi, ktorý býval aj sídlom seniorov nevieme ustáliť. Prvý časový úsek, ktorý sa viaže k nášmu cirkevnému zboru, je rok 1545. Vtedy ako sa dozvedáme z niektorých prameňov Hranovničania sa za Nemcov pokladali. A čo Nemec to luterán.
V roku 1587 bol okres Horno hornádsky nehlásený za luteránsky. Cirkevný zbor mal vlastný chrám, školu majetok i kňaza. Aj keď v obci bolo viac evanjelikov ako katolíkov, bol v roku 1674 chrám vrátený katolíkom.
Ďalším dôležitým časovým medzníkom je rok 1747. To už zbor nemá chrám, školu ani kňaza. Jezuiti násilným spôsobom vyhnali učiteľa i farára a majetky si privlastnili. 120 občanov Hranovnici sa vrátilo na katolícku vieru.
Cisár Jozef II. v roku 1781 vydal tolerančný patent, ktorým dovolil protestantom vydržiavať súkromné služby Božie. A na miestach kde žije aspoň 100 duší postaviť modlitebnicu a školu. V Hranovnici to prišlo vhod.
Niektoré rodiny cítiac sa Nemcami odpadli od katolíckej viery. Také boli rodiny Štolc, Barborka, Slavkovský a iné. V roku 1798 bolo ich 62 duší. Navštevovali miestnu katolícku školu. Na služby Božie však chodili do Batizoviec, kam patrili ako fília cirkevného zboru.
Takýto stav trval do roku 1835, keď vo Švábovciach bola zriadená samosprávna evanjelická fara. Tam bola pridelená aj Hranovnica. Evanjelickí veriaci v Hranovnici začali opätovne prejavovať túžbu po vlastnom chráme.
Vtedy počítala Hranovnická filia len 110 duší. Seniorálne presbyterstvo pochválilo horlivosť evanjelikov v Hranovnici a vyslovilo sa, že vybudovať Chrám morálne i hmotne podporí.
Keď cirkevný zbor požiadal obecné predstavenstvo o povolenie stavby a vymeranie pozemku, obecné predstavenstvo stavbu povolilo, ale miesto určilo von z dediny, povedľa cigánov, čo sa evanjelikov nemilo dotklo.
Veľmi sa pohoršili najmä horlivý cirkevník Ondrej Kukla s manželkou Máriou rodenou Slavkovskou, ktorý dal do daru cirkvi celý svoj majetok. Dom s bočnými budovami dve záhrady a 12 jutár zeme. V jednej z darovaných záhrad postavili si evanjelický chrám.
Dňa 2. júla. 1855 dostala Hranovnica od stoličnej vrchnosti kladnú odpoveď na výstavbu chrámu. Avšak kvôli cholere, ktorá bolestivo postihla Hranovnicu bol základný kameň položený až na jar 2. apríla 1856. V tom istom roku bol chrám vymurovaný, pokrytý a zaobstaralo sa vnútorné zariadenie vrátane organa, ktorý bol za 90 forintov zakúpený zo Švábovec.
Pri zriaďovaní chrámu sa podieľali viaceré cirkevné zbory a senioráty. Dobšiná darovala oltár, Švábovce drevo, mládež spišsko-sobotská kríž na oltár. Kežmarská mládež svietniky na oltár.
Takto všetkým opatrený Chrám Boží bol 24. nedeľu po svätej trojici, 22. novembra 1857 posvätený a odovzdaný do užívania. Posviacku vykonal senior. Gustav Wittchen spolu s Ľudovítom. Toppenzerom farárom z Levoče a Karolom Hrenčikom domácim farárom.
Slávnostnú kázeň na základe žalmu 122 mal niekdajší švábovsky kňaz Karol Kellner. Keď evanjelici videli, že odňatá škola im nebude vrátená, v roku 1862 pribudovali k bytu jednu drevenú učebňu. A v roku 1926 postavili novú školu, ktorá bola v roku 1945 poštátnená. Tu možno spomenúť aj mená posledných najznámejších učiteľov Základnej školy evanjelickej. A to Michal Brusnícky, Michal Pakši, Ján Borgula.
Smutným dňom zboru bol 31. maj 1941, v noci bola neobyčajná búrka, počas ktorej udrel blesk do kostola. Poškodil strechu, okná, dvere, chór a úplne zničil orgán. Kostol bol opravený a po rôznych stavebných opravách zvnútra a opráv zvonku slúži nášmu cirkevnému zboru dodnes.
Tu sa môžeme schádzať na službách Božích a ďakovať za Božiu milosť. Môžeme mať spoločenstvo, pri Božom slove môžeme nabrať silu a svetlo pre každodenný život.
Mocný je náš Boh, On nerobil zázraky len za čias Ježišovho pobytu na zemi. Boh činí zázraky každý deň a Boh opäť potvrdil, že vypočúva aj naše modlitby. Tak tomu bolo aj v roku 1999, keď sa nám podarilo po 58 rokoch od cirkevného zboru vo Vranove nad Topľou zakúpiť a v deň posviacky Chrámu Božieho sprevádzkovať orgán, ktorý bol už vymenený za kvalitnejší s podporou nášho kantora brata Zachara.
Taktiež sa urobilo plynové vykurovanie kostola a zborového domu. Bola upravená zborová miestnosť, ktorá je dôstojným miestom pre stretávanie sa detí i dospelých členov zboru na zborových aktivitách. Na zborovom dome sa v roku 2006 vymenili plastové okná a vykonala sa obnova strechy kostola. V zborovom dome bol vymenený plynový kotol, upravené priestranstvo, vymenili sa dažďové ríny a zvody. Opravený a urobený bol nový plot pri kostole.
Rieši sa odstránenie zamákania obvodových múrov na Chráme Božom. Za to všetko, čo sa nám podarilo s Božou pomocou urobiť a vybudovať ďakujeme Pánu Bohu a ochotným bratom a sestrám presbytérom.
Pánu Bohu patrí aj poďakovanie za duchovné dary aj za brata farára. Jemu patrí poďakovanie aj za to, že sa môžeme pravidelne a bez akýchkoľvek obáv stretávať v Chráme Božom a pri zborových aktivitách.
Zároveň však prosíme Pána Boha, aby všetkých našich bratov a sestry osvietil svojim svetlom pravdy a milosti a volal ich ku spáse a vernosti, aby sa zapojili do zborového života, aby navštevovali služby Božie, adventné a pôstne večierne. Aby mohli žiť v Božej starostlivosti a láske, lebo Božia láska nevyprcháva a Božie slovo zostáva vždy rovnako platné a sprevádza nás aj dnes. Amen
Ďakujem.“